Výška tlaku krvi je udržiavaná na „optimálnej“ úrovni tak, aby vyhovovala aktuálnym potrebám organizmu. To zabezpečuje množstvo neuronálnych, humorálnych, renálnych a cievnych faktorov.
Klinickým dôsledkom zlýhavania regulácie tlaku krvi môže byť hypotenzia (nízky tlak krvi) alebo hypertenzia (vysoký tlak krvi). Obidva prípady zvyšujú riziko poškodenia orgánov a zhoršujú zdravotný stav.
Prudká hypotenzia spôsobuje hypoperfúziu (znížené prekrvenie) periférnych tkanív. Pokles tlaku krvi môže byť natoľko závažný, že pre nedostatočný prietok krvi mozgom môže dôjsť k závratu, prípadne až k bezvedomiu. Chronicky znížené hodnoty tlaku krvi však neohrozujú pacienta na živote, priebeh je väčšinou bez príznakov (asymptomatický), s výnimkou občasnej ospalosti, respektíve zvýšenej únavnosti.
Naopak, hypertenzia (vysoký tlak krvi) je klinický stav s trvalým a opakovaným zvýšením systolického a/alebo diastolického tlaku krvi nad úroveň ≥ 140/90 mmHg. Formálne môže vzniknúť v dôsledku zvýšenia tuhosti artérií, zvýšenia srdcového výdaja a/alebo zvýšenia celkového cievneho odporu, ktorý reguluje výtok krvi z arteriálnej časti systémovej cirkulácie.
Vysoký tlak krvi sa vyvíja zväčša postupne ako viacstupňový proces, počas ktorého sa vplyv primárnych príčin (srdcový výdaj a periférna rezistencia) prekrýva. Každá z primárnych príčin je postupne ovplyvňovaná interakciou s veľmi širokým komplexom ďalších faktorov (napr. stres, obezita, nadmerný príjem soli, genetická predispozícia). Hypertenzia je tak výsledkom abnormality ktorejkoľvek príčiny, alebo výsledkom abnormalít viacerých príčin súčasne. V čase zistenia vysokého tlaku krvi však už ťažko odlíšiť príčinu od následkov.
Až v 90 – 95 %, sa preto primárnu príčinu zvýšenia artériového tlaku krvi nedarí jednoznačne identifikovať. Hovoríme, že ide o esenciálnu (primárnu) hypertenziu bez jednoznačne známeho vyvolávajúceho faktora.
V 5 % je trvalo zvýšený tlak krvi sprevádzaný špecifickým obličkovým, endokrinným, kardiovaskulárnym alebo metabolickým ochorením. V tomto prípade je vysoký tlak krvi jedným zo symptómov, ktoré zapríčiňuje známa primárna porucha a ide o sekundárny typ hypertenzie.
Vysoký tlak krvi (hypertenzia) patrí na jednej strane medzi najčastejšie sa vyskytujúci rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení. Na druhej strane je aj samostatným kardiovaskulárnym ochorením, ktoré je chronické a zväčša vyžaduje doživotnú, veľmi nákladnú liečbu. Nebezpečenstvo vysokého tlaku krvi spočíva v tom, že sa dlhé obdobie nijakým spôsobom nemusí prejaviť. Takéto asymptomatické (bezpríznakové) štádium môže pretrvávať 5, 10 alebo aj 15 rokov.
Následky nedostatočnej liečby hypertenzie však môžu byť rozsiahle a viesť až k stavu označujúcemu ako „tichý zabijak“. V princípe rozdeľujeme následky vysokého tlaku krvi na priame a na aterosklerotické.
Medzi priame následky hypertenzie patria:
- hypertrófia ľavej komory srdca,
- infarkt myokardu,
- poškodenie obličiek,
- hemoragické mozgové príhody,
- srdcové zlyhavanie,
- retinopatia (nezápalové ochorenia sietnice),
- disekujúca aneuryzma (neúplná trhlina v aorte),
- malígna hypertenzia a
- hypertenzná kríza.
K aterosklerotickým následkom patria:
- ischemická choroba srdca,
- ochorenie periférnych ciev,
- ischemické mozgové príhody,
- stenóza (zúženie) renálnej artérie a
- aneuryzma (vydutie, rozšírenie) aorty.
Vzťah medzi tlakom krvi a rizikom kardiovaskulárnych chorôb je však plynulý, dôsledný a nezávislý od iných rizikových faktorov. Čím vyšší je tlak krvi, tým vyššia je aj pravdepodobnosť infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, zlyhavania srdca a ochorenia obličiek.
PharmDr. Adela Čorejová, PhD.